Dlhá cesta k vlastnej knihe

Autor: Marcel Fronko | 12.4.2021 o 9:57 | Karma článku: 5,16 | Prečítané:  294x

Už po príchode z Južnej Ameriky som vedel, že trojmesačná cesta z Limy v Peru až na juh kontinentu v Punta Arenas si zaslúži aj iné spracovanie než fotky a pár príspevkov na Instagrame.

Cesta k vydaniu bola dlhá. Plná sklamania, očakávaní, omyloch, prestrelených cieľoch a veľkej radosti na záver.

Prvých 40 strán som omylom zmazal

Knihu 90 dní južne som začal písať počas prvej vlny pandémie. Dostatok času a vnútorná motivácia, ktorá vydržala až do konca, bola kľúčom k jej dokončeniu. Písanie išlo rýchlo, avšak prvých 40 strán sa mi podarilo úspešne vymazať. Sám som ostal prekvapený, že ma tento čin nejak extra nevyrušil. Začal som písať znova a ešte intenzívnejšie. Strata denníka mi tiež nepomohla a niekedy som sa musel veľmi sústrediť, aby som nezabudol na niečo dôležité.  Približne v polovici som začal veriť, že by som knihu mohol naozaj dopísať. Každou ďalšou stranou som veril viac a viac. Po dvoch mesiacoch som písal poslednú stranu a myslel som si, že mám hotovo. No napísanie je z celého procesu asi tá najľahšia vec.

Blúdny kruh financovania

Od knihy som si dal mesiac pauzu. Následne som oslovil oudoor spoločnosť, pre ktorú pracujem, s ponukou na spoluprácu. Zámer bol vydať 1 000 kusov, ktorej náklady by kompletne zastrešili. Rovnako tak aj náklady na úpravu textu, korekcie, marketing, krst knihy atď. No ako hovorím, ružové okuliare. Za odmenu by získali reklamu v knihe a 50% podiel z predaja. Pri tisíc kusoch by tržby mohli byť 13 000 eur a náklady na vydanie okolo troch tisícok. Ekonomicky mi to dávalo zmysel. Možno aj im, ale kvôli korone ponuku odmietli. Možno by ju odmietli aj tak, ale pandémia je v súčasnosti dobrá výhovorka a nik nemôže povedať ani pol slova.

Začal som premýšľať nad vydaním na svoje triko - bez vydavateľa. Nevýhodou je, že musím do projektu vložiť svoje peniaze. Výhodou, že potencionálny zisk by mi celý ostal. Od kamoša som sa dozvedel o tzv. CROWDFOUNDING. Týmto spôsobom by sa na vydanie zložili ľudia. Ako odmenu by dostali knihy s podpisom, ebook, prednášku, pozvanie na pivo, reklamu v knihe atď. Každá odmena bola finančne ohodnotená. Za knihu 9 eur a za veľkú reklamu 800 eur. Cieľová čiastka bola nastavená na 3 000 eur a kampaň mala trvať 45 dní. Na konci kampane bolo na účte len 600 eur. Keďže projekt nebol úspešný, všetky peniaze sa vrátili prispievateľom.

Crowdfounding bola obrovská skúsenosť. Teraz by som spravil všetko inak. Hlavne by som dal oveľa nižšiu cieľovú sumu. Ďalej by som kampaň viac propagoval cez platenú reklamu na sociálnych sieťach, zainvestoval do loga a lepšie nastavil odmeny. Veľká skúsenosť. Som si istý, že pri ďalšej knihe už budem úspešný.

Hodiť celý projekt do koša?

Po neúspešnej kampani som bol dosť smutný. Na pár sekúnd som sa na to chcel vykašľať, ale hneď na to som začal hľadať iné možnosti. Buď dám tri litre vydavateľovi zo svojich úspor, alebo sa budem snažiť okresať náklady. V tej dobe sme prerábali byt, takže peniaze tiekli inam. Zvíťazila druhá možnosť.  

Manželka a kamoš pomohli s korekciou a kontrolou gramatiky, kamoš Maťo s grafikou obálky a Peter z vydavateľstva so zalomením textu. Dokola som čítal text, hľadal preklepy a kontroval slovo po slove. Skutočná nuda čítať knihu desať krát. Hlavne ak som ju sám napísal. Medzičasom som hľadal tlačiareň, ktorá by knihu vydala. Dlhý „research“ hľadanie dobrej tlačiarne za tú najlepšiu cenu. Prehodnotil som aj náklad. Miesto 1000 kusov som sa rozhodol pre 200. Vždy lepšie robiť dotlač než mať stovky kníh, ktoré nikto nechce. Za tlač 200 kusov som zaplatil 420 Eur.

Rok sa s rokom stretol a kniha je na svete. Trvalo to rok, ale podarilo sa.

Napísať knihu chce veľkú motiváciu a disciplínu, ale finančne to náročné nie je. Za predpokladu, že si veľa vecí spravíte svojpomocne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?